Ako som sa v Európe naučila 7 cudzích jazykov

Keď som v osemnástich opustila rodné Slovensko, aby som študovala vo vedľajšej ČR, narazila som na program Erasmus+ a tak sa mohla jednoducho účastniť mnohých medzinárodných projektov (mládežníckych výmen), kde sa hovorilo primárne po anglicky. Tak som sa začala čoraz viac zdokonaľovať v angličtine. Nestačilo mi ale chodiť na krátke zahraničné projekty - chcela som zažiť život v úplne cudzej kultúre na vlastnej koži. Počas štúdia v Prahe som sa preto rozhodla vycestovať na študijný pobyt cez Erasmus+ na Sicíliu. Chcela som študovať celý semester v taliančine - keď už ísť do novej kultúry, tak poriadne. Taliančinu som sa intenzívne učila ešte než som v Taliansku študovala, ale až tam som sa naučila taliansky plynulo a dnes tento krásny jazyk dokonca sama vyučujem.

Po semestri v sicílskej Catanii som ale zatúžila žiť v zahraničí dlhšie a zároveň byť nápomocná, tak som si našla cez Európsku dobrovoľnícku službu (dnes Európsky zbor solidarity) možnosť ísť na rok pracovať do Gruzínska na pomedzí Európy a Ázie. A gruzínčina bola teda výzva! Je to veľmi výnimočný jazyk. Krásne zaoblené písmo som sa naučila už po ceste lietadlom, potom som mala šťastie na skvelú učiteľku a hovoriť v praxi som začala hlavne vďaka autostopu, ktorý sme s ostatnými dobrovoľníkmi praktizovali takmer každý víkend. Po pár mesiacoch som bola schopná hovoriť a tak som sa bežne bavila s domácimi a jazyk využívala v práci. V Gruzínsku a na Kavkaze je pomerne častý aj ruský jazyk, preto som sa čisto zo záujmu učila trochu rusky a vďaka istej podobnosti so slovenčinou som aj tento jazyk zvládala na pomerne slušnej úrovni a mohla som ho tak využívať na cestách po Arménsku či Azerbajdžáne.

Po bakalári som sa potom dostala na medzinárodný magisterský program nazvaný GLOBED cez Erasmus Mundus - další program Európskej únie. Prvý semester tohto programu som absolvovala v Barcelone, kde som sa učila španielsky. Španielčina je veľmi podobná taliančine, asi ako keby sa Čech učil poľsky, takže som sa španielsky učila ozaj rýchlo. Vo všetkých spomínaných krajinách som mala tiež šťastie na nemeckých spolužiakov či spolubývajúcich. Preto som si mohla ľahko zdokonaliť nemčinu, ktorú som sa učila už na gymnáziu, ale skutočne “na chuť” som jej prišla až osobnou skúsenosťou v zahraničí.

A na záver, za môj siedmy cudzí jazyk, ktorý som sa naučila vďaka jednoduchému životu v Európe, považujem češtinu. Predsa len, vedieť česky z pozerania starých českých rozprávok je niečo iné než naučiť sa jazyk štúdiom na pražskej univerzite, ako som to mohla zažiť ja. Skúšala som sa učiť aj francúzštinu a estónčinu, ale týmto jazykom sa budem musieť povenovať ešte trochu viac, aby som mohla povedať, že sa nimi naozaj dohovorím. Určite verím, že život v Európskej únii mi zlepšenie sa aj v týchto jazykoch veľmi uľahčí.

Vďaka možnostiam vzdelávať sa, cestovať, a pracovať v zahraničí, ktoré nám poskytuje Európska únia napríklad cez program Erasmus+, alebo už len všeobecne slobodou pohybu, sa Európa naozaj sa stala “mojou Európou”. Neviem si predstaviť, ako inak by som sa dokázala takto jednoducho naučiť tieto jazyky a zároveň tak dobre spoznať rôzne kúty Európy. Zvládnutím týchto rozličných jazykov sa cítim v toľkých krajinách ako doma, že už ani nepremýšľam nad tým, že som Slovenka. Som Európanka.